Milí farníci,

prihováram sa vám vo chvíli, ktorá je všade vo svete, ale iste aj v nás spojená s otázkami a neraz i obavami. Vstúpili sme do obdobia pôstu. Ako každý rok, zrejme aj teraz sme ho chceli prežiť a naplniť tak, aby sme sa pripravili na sviatky Zmŕtvychvstania Pána. Možno sme si dali predsavzatie, prišli sme na Krížové cesty, začali sa viac modliť, konať sebazaprenie. A takto sme chceli pokojne dôjsť k Veľkej noci.

Prišli však nečakané udalosti, ktoré doslova zatriasli svetom. Koronavírus, ktorý sa šíri, prináša situácie, ktoré si nepamätajú zrejme ani tí najstarší ľudia. Obavy o život a zdravie, paralýzu mnohých ľudí, strach, konšpiračné teórie, ktoré ten strach ešte prehlbujú, ale aj otázky, či je naše zdravotníctvo v stave pomôcť tým, ktorí to potrebujú. V posledných dňoch sme to všetko pocítili aj my veriaci. Na istý čas bol vydaný zákaz sláviť verejné bohoslužby. Za obdobie svojho kňazstva si nepamätám podobnú situáciu. Je to zvláštne, ale hlavne bolestné, keďže slávenie Eucharistie a jej prijímanie je podstatným prvkom našej viery. Možno si dávame otázky, čo robiť v tejto situácii. Myslím, že je to pre nás výzva a zároveň čas skúšky viery a dôvery v Boha. Viac sa v týchto dňoch pýtajme, čo nám tým chce Boh povedať? V dejinách nachádzame veľa situácií, ktoré veriaci ľudia chápali ako znamenia čias. Možno je práve toto jeden z tých znakov, ktoré nás majú viesť k reflexii, ako je to vlastne s našim životom.

Povzbudzujem vás preto v tejto chvíli, bratia a sestry, k intenzívnejším modlitbám. Osobne i spoločne trávme viac času v uzobraní, berme do ruky ruženec, čítajme viac Sväté Písmo a uvažujme nad Božím slovom. Viac času trávme v rodine spoločne, najmä s deťmi. Jednoducho skúsme žiť aj tieto chvíle s Bohom, pokojne a vyrovnane. S vedomím, že Boh neopúšťa svojich, ale stále sa o nás stará. Sme v jeho rukách. Božia moc je vždy väčšia, než akékoľvek fyzické, telesné, či morálne zlo. Zostávajme spojení v modlitbe za tých, ktorí zomreli v dôsledku tohto vírusu, za chorých, ktorí trpia, za zdravotníkov, ktorí sa o chorých starajú, ale aj za seba samých a za pokoj našich sŕdc.

duchovný otec Štefan