Značka: covid19

Slávenie Veľkej noci v našej farnosti

Bratia a sestry, tohtoročná Veľká noc sa pre známe príčiny nemôže konať v našich kostoloch za účasti veriacich. Po rozhodnutí vlády SR sa zakazuje väčšie zhromažďovanie na jednom mieste a je nariadený aj zákaz vychádzania.

Preto sme sa rozhodli, že Veľkonočné trojdnie a Veľkonočnú nedeľu budeme ako kňazi sláviť v našom farskom kostole. Dávame však do pozornosti, že všetky obrady Trojdnia a Veľkonočnej nedele budú vysielané naživo na našej Facebook stránke. Takto sa môžeme všetci duchovne spojiť a sláviť Veľkú noc.

Časový program obradov Trojdnia a Veľkonočnej nedele:

Zelený Štvrtok (Pamiatka Pánovej večere) – 18:00 hod.

Veľký Piatok (obrady Umučenia Pána) – 15:00 hod.

Biela Sobota (vigília Zmŕtychvstania Pána) – 19:30 hod.

Veľkonočná nedeľa Zmŕtvychvstania Pána – 9:00 hod.

Dávame taktiež do pozornosti liturgiu domácej cirkvi na Veľkonočné trojdnie, ktorú zostavil kňaz František Trstenský zo spišskej diecézy.
Súbor je dostupný na stiahnutia a tlač na tomto odkaze.

Vyprosujeme vám všetkým, napriek bolestnej situácii, hlboké prežitie Veľkej noci a radosť zo Zmŕtvychvstania Pána.

Čítať viac

Prvé sväté prijímanie a sviatosť birmovania – posunutie termínov!!!

Milí rodičia prvoprijímajúcich detí, milí tretiaci, milí birmovanci a príbuzní. Na základe súčasného stavu, tiež rozhodnutím Arcibiskupstva Košice, ako aj našej farnosti sv. Františka vám oznamujeme, že termíny prvého sv. prijímania (10. máj) a zrejme aj birmovky (13. jún) sa posúvajú zatiaľ na neurčito. V prípade zlepšenia situácie a umožnenia verejného slávenia sv. omší, budeme s vami zainteresovanými konzultovať o náhradných termínoch týchto slávností.
Š. Albičuk, farár – dekan

Čítať viac

Dôležité – úmysly sv. omší

Bratia a sestry. Vzhľadom k pretrvávajúcemu obdobiu, keď sa nemôžu sláviť sv. omše verejne za účasti veriacich, a zároveň nemožno predpokladať časový rámec ukončenia tohto stavu, vám dávame do pozornosti, že sv. omše budeme slúžiť súkromne každý deň na úmysly tak, ako boli od vás prijaté na konkrétny dátum. Spojte sa, prosíme, s nami duchovne v ten deň, na ktorý ste dali váš úmysel. Vďaka za pochopenie.
V modlitbe s vami spojení vaši kňazi

Čítať viac

Ja vás vyvediem

Homília na 5. pôstnu nedeľu

Keď sa povie „hrob“, toto slovo v nás evokuje koniec. Ak sa telo vloží do hrobu, niet už cesty späť. Skončili plány, sny, túžby, predsavzatia. Skončil život… Hrob je znakom absolútneho obmedzenia, ba ukončenia, akejkoľvek ľudskej činnosti. Hrob, miesto tmavé, chladné, miesto, ktoré nás odlučuje od našich milovaných. Hrob je symbol absolútneho konca… Naozaj?

Dnešnú 5. pôstnu nedeľu nám zaznieva Božie slovo, ktoré hovorí: „Otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov… … a spoznáte, že ja som Pán.“ Počúvame o nádeji, ktorá presahuje aj hranice hrobu. Počúvame o úžasnom Božom prisľúbení. Vieme, že Božie slovo je stále aktuálne. Tieto slová nezaznievajú len Izraelčanom. Zaznievajú nám všetkým.

Práve v tejto ťažkej dobe je tento Boží prísľub ako balzam na dušu. Karanténa urobila hroby z našich domovov. Deň čo deň smer medzi tými istými múrmi. Deň čo deň robíme našu každodennú rutinu tak často, až nás to unavuje. A práve v tejto dobe potrebujeme viac premeditovať prítomnosť Boha v našom živote.

Možno hovoríme, alebo si myslíme, spolu s Martou: „Pane, keby si tu bol, toto by sa nestalo!“ Je to pravda, že nás Boh opustil? Je to naozaj tak, že nás nechal uväznených v našich domoch ako v hroboch? Že dovolil urobiť z chrámov, miest modlitby, uzatvorené hroby? Všimnime si, čo Ježiš hovorí, keď sa dozvedá o Lazárovej smrti: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu.“ Aké aktuálne vyjadrenie, ktoré by sme inokedy možno prehliadli.

Sv. omše, sv. spovede, krížové cesty, pobožnosti, spoločné ružence, pôstne kázne… To všetko teraz zaľahlo, sťa by do hrobu. Tento čas je ale dôležitý na obnovu môjho osobného vzťahu s Ježišom. Nechce nám azda Boh touto pliagou povedať: Stoj! Zastav sa! Zamysli sa nad tým, či mi naozaj veríš!

Ježiš prichádza k Lazárovmu hrobu na štvrtý deň od jeho smrti. Ten štvrtý deň v židovskej tradícii znamenal úplnú istotu, že Lazár je mŕtvy. Tento deň znamenal koniec nádeje na jeho život. Veď predsa už páchol… A do tejto situácie vstupuje Ježiš a dáva beznádeji jasný odkaz: Hrob a smrť mi nie sú prekážkou!

My dnes nevieme povedať, dokedy táto situácia potrvá, dokedy budeme musieť byť zatvorení doma a obmedzení. Ale jedno s istotou môžeme povedať, že Boh je s nami a raz nás vyvedie z týchto dočasných hrobov. Jedno, čo chce, je naša dôvera. Chce, aby sme si upevnili náš osobný vzťah s Ním, aby sa aj na nás ukázala Jeho sláva.

Usmejme sa dnes na Pána, usmejme sa pri modlitbe. Úsmev je prejav našej nádeje a dôvery, ktorý si Boh veľmi váži.

Pápež František vyjadril nádhernú myšlienku pri požehnaní Urbi et orbi, 27. marca: „… vypočujme si ešte raz radostnú zvesť, ktorá je našou záchranou: vstal z mŕtvych a žije medzi nami.“ Áno, Boh je s nami a preto sa na neho usmejme, a uvidíme nie hrob, ktorý znamená koniec, ale čas, ktorý nás môže priblížiť ešte viac k Bohu. Usmejme sa na Boha a vyjadrime tým svoju nádej v to, že On nás dokáže vyviesť z našich hrobov.

p. kaplán Michal

Čítať viac

Výzva k modlitbe – Urbi et orbi

Bratia a sestry, veľmi aktuálne nás Svätý Otec, pápež František, vyzýva, aby sme sa s ním dnes, 27. marca 2020 o 18:00 hod., spojili v modlitbe. Svätý Otec sa bude modliť na priestranstve pred Bazilikou sv. Petra v Ríme. Počas Statio orbis udelí Svätý Otec všetkým zúčastneným na tejto modlitbe úplné odpustky a požehnanie Urbi et Orbi (mestu a svetu).

Prenos z tejto modlitby bude vysielať Vatican News, TV Lux a RTVS 1. K tejto duchovnej iniciatíve sú pozvaní nielen katolícki veriaci, ale aj kresťania iných konfesií.

Zjednoťme sa, prosím, aj v našej farnosti na tejto modlitbe.

Čítať viac

Pokyny k Veľkonočnému spovedaniu

Na základe inštrukcie o. arcibiskupa Bernarda Bobera dávame do pozornosti veriacim tieto oznamy:

  • podľa všeobecne známej mienky odborníkov, na základe príkazov a ich odporúčaní, ako aj terajšej pastoračnej situácie sa upresňuje, že vysluhovanie sv. zmierenia – tak ako ho poznáme z doterajšej praxe – pred týmito sviatkami nebude!
  • vysluhovanie sv. zmierenia a sv. prijímanie nech sa teraz obmedzí na nevyhnutné prípady, a to po dohode s kňazom (najlepšie telefonicky): 057/4464370
  • v prípade nebezpečenstva smrti prosíme volať na faru a kňaz, samozrejme, pôjde zaopatriť veriaceho tak, ako je to zvykom
  • sv. Otec František veľmi odporúča v tomto čase, keď je pre mnohých nemožné vyspovedať sa a prijať Eucharistiu, aby sme si vzbudili dokonalú ľútosť s predsavzatím, že sa chceme čo najskôr, keď pominie nebezpečenstvo, vyspovedať a ísť na sv. prijímanie. V tej chvíli úprimnej dokonalej ľútosti, nám Boh odpúšťa všetky naše hriechy
  • keď táto situácia pominie, bude veľa možností, ako spomínané sviatosti prijať s čo najväčšou úctou a láskou
  • v tejto situácii nejde o obmedzovanie slobody vierovyznania, ani o prejavy zbabelosti zo strany duchovných pastierov, ktorí aj napriek nebezpečenstvu tejto choroby zaopatrujú aj teraz chorých a umierajúcich v nemocniciach, či doma
  • terajšie obmedzenia majú za cieľ jediné – nešíriť mimoriadne nákazlivú infekciu a chrániť zdravie a životy všetkých

Prosíme o pochopenie daného stavu a prajeme veľa duch. síl a požehnania do nastávajúcich dní.

Čítať viac

Homília na 4. pôstnu nedeľu

Pane, otvor mi oči…

Je utorok, 10.marca 2020 a počas dňa, ako blesk z neba sa začala šíriť nepochopiteľná informácia. „Do 23.marca 2020 sú zakázané verejné sv. omše a kostoly sa kvôli nebezpečnému vírusu majú uzatvoriť.“ V ten večer pri sv. omši som videl v očiach veriacich všeličo možné, od nechápavosti, cez smútok, obavy, až po slzy ľútosti. Po kostole sa ako ozvena šírila jednoduchá otázka…“Prečo?“

Ako jednoducho sa táto otázka vysloví, avšak ako urputne ťažko sa človek postupne dostáva k odpovedi. Otázka, „prečo“ je zachytená aj v nedeľnom Božom slove. Apoštoli sa pýtajú Ježiša pri pohľade na slepého: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia –, že sa narodil slepý?“ Prečo tento človek nevidí? A Ježiš dáva jednoduchú odpoveď – má sa na ňom zjaviť Božia sláva.

Je dôležité si uvedomiť, že Ježiš je ten ktorý dáva odpovede. Oni nie sú výsledkom nášho uvažovania, trápenia sa, vymýšľania nových pohľadov, ktoré budú synonymom môjho uvažovania, ale pokorným hľadaním Ježišovej Pravdy, o Bohu, o svete, o človeku, o mne. Denne sme svedkami rôznych osobných drám človeka, ktorý jedná a koná akoby NEVIDEL. Nevidiac zmysel a cieľ svojho života. Nevidiac duchovný zápas, ktorý zúri každý jeden deň v srdci človeka, o ktoré usiluje diabol. Nevidiac potreby človeka vedľa mňa. Nevidiac Lásku, ktorá denne usiluje o moju záchranu.

Sme azda aj my slepí, že nevidíme? Sme. Ale tu toto zamyslenie nekončí. Cesta k Bohu, cesta obrátenia, nikdy nekončí bolestným skonštatovaním ako máme ešte ďaleko k Bohu, pretože práve v tejto chvíli sa deje zaujímavá vec. Ježiš nás hľadá. Tak ako slepca z evanjelia. Ježiš ho vyhľadal, najprv aby ho uzdravil a potom druhýkrát, aby mu pomohol kráčať cestou viery. Nie v silu dobrého zraku, ktorý nadobudol, ale v silu Slova nášho Spasiteľa. V silu Jeho lásky.

To je tá uzdravujúca sila, ktorá hýbe týmto svetom. Aj keď je mnohokrát nepochopená, ako aj v prípade farizejov, ktorí miesto toho aby sa tešili, že slepec nadobudol novú kvalitu života, sú pobúrení, že bol uzdravený v sobotu a ešte k tomu hriešnym človekom. Farizeji majú zdravé oči, a predsa tak skreslene vidia svet okolo seba. Nepotrebujú očného lekára, ale potrebujú sa nechať uzdraviť Kristom. Potrebujú uznať, že svetlo ich životu dáva Boh, ku ktorému sa denne modlievajú. Potrebujú uznať, že k Pravde o Bohu dôjdu iba skrze Boží dotyk. Dotyk Lásky, ktorá sa zjavuje cez Kristov kríž. Pretože tam sa v plnosti zjavuje jeho Láska. A iba ten ktorý zažíva Lásku, ktorý sa učí na ňu odpovedať sa učí znova vidieť. Tak ako vidí Boh.

A to už nie je pohľad výčitiek, či pohľad strachu, ale pohľad dôvery, v ktorom znova nachádzame odvahu žiť pre Svetlo. Ale pohľad, v ktorom sa každý z nás znova nájde. V ktorom nadobudneme istotu, že sme milovaní, že niet hriechu ktorý by nám nemohol byť odpustený a niet nijakej prekážky, aby dnes som na túto Božiu Lásku aj ja odpovedal skrze poslušnosť Kristovmu Slovu.

o. Patrik

Čítať viac

Inštrukcie biskupov k terajšej situácii

Milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry!
Situácia ohrozenia zdravia i života pretrváva. V rámci Konferencie biskupov Slovenska sme rozhodli o predĺžení neverejného slávenia bohoslužieb do 31. marca 2020 (porov.: tkkbs.sk). Je to zatiaľ predbežný termín, nikto nevie ako sa to bude vyvíjať neskôr. Podobná situácia bude zrejme trvať aj počas veľkonočných sviatkov. Na základe dekrétu z Kongregácie pre Boží kult a sviatosti, už teraz môžeme potvrdiť, že obrady veľkonočného Trojdnia, budú bez účasti verejnosti. Bližšie informácie budeme aktualizovať. Viacerí sa však pýtate, ako v týchto dňoch vysluhovať sviatosti, ako spovedať a ako podávať sv. prijímanie.
1. Hromadné spovedanie pred sviatkami, ako ho poznáme z predchádzajúcich rokov, tentokrát nebude možné. Neplánujte si spoločné spovedanie. Vo farnostiach si však už teraz môžete na každý deň pripraviť plán spovedania jednotlivcov, možno aj s rozdelením podľa ulíc (aby sa prípadný záujem čo najviac rozdelil v čase), najlepšie na otvorenom priestranstve pri kostole. Spovedať možno po stojačky, k dispozícii pre rôzne prípady môže byť aj stolička. Potrebné je mať rúško, tak v prípade kňaza, ako aj penitenta. Dbajte na to, aby sa nevytvárali veľké rady. Ak budú penitenti stáť v rade, nech dodržia od seba vzdialenosť 2m a nech majú ochranné prvky tváre, tak ako je to teraz bežné pri čakaní pred lekárňami, obchodmi či úradmi.
2. Po sv. spovedi môže byť ponúknutá možnosť sv. prijímania. Ten, kto sa vyspovedá, s rúškom na tvári môže vojsť do kostola, kde sa nemôže dlho zdržiavať. Od povereného kňaza, resp. akolytu, prijme Eucharistiu na ruku. O povolení prijímať na ruku počas epidémie sa rozhodlo na poslednom plenárnom zasadnutí KBS v Čičmanoch. Zo strany farnosti je dobré mať pripravený dezinfekčný prostriedok, ktorý krátko pred prijímaním na ruku môže dostať každý komunikant. Prijímanie na ruku (u pravákov) prebieha tak, že prijímajúci nastaví ľavú ruku, na ktorú dostane partikulu a pravou rukou si ju sám podá do úst.
Niektorí z vás sa pýtali aj na možnosť adorovať v otvorenom kostole, dokonca vraj dostali aj usmernenia z polície, že bude lepšie ak kostol celkom zatvoria. Tam, kde sa zhromažďuje príliš veľa ľudí v jednom čase, je lepšie nevyhlasovať adorácie, aby sme sa vyhli plánovanému a nárazovému stretávaniu. V kostole nemajú byť modlitby spoločné – či už modlitba ruženca alebo iné pobožnosti. Treba zachovať posvätné ticho pre súkromnú modlitbu, ktorá tiež nemá trvať dlho. Preto v kostoloch, kde si niektorí veriaci akosi zvykli stretnúť sa v istý čas na spoločné modlitby, je potrebné takýto „zvyk“ v tomto čase ukončiť a vysvetliť im, že všetci bez výnimky musíme dodržiavať prísne opatrenia.
Všetko, čo sa týka Kvetnej nedele a veľkon. Trojdnia, budeme priebežne aktualizovať. Vaše otázky, postrehy, kreatívne „zlepšováky“ či rozumné návrhy, neváhajte konzultovať telefonicky (0907993945), alebo prostredníctvom e-mailu arcibiskup@abuke.sk
Vyprosujeme vám veľa sily, trpezlivosti, dôveru a istotu, že Pán je s nami aj v týchto ťažkých dňoch! Zotrvajte v iniciatíve večernej modlitby ruženca s modlitbou k PM Obišovskej.
Žehnajú vám vaši biskupi
 Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup – metropolita
 Mons. Marek Forgáč, košický pomocný biskup
V Košiciach, 20. marca 2020

Čítať viac

Oznamy pre veriacich

1. Úradné hodiny v kancelárii v týchto dňoch nie sú. Vybavujte iba dôležité veci.
2. V prípade nahlásenia pohrebu, či krstu alebo zaopatrenia chorého, volajte prosím na tel. číslo: 4464 370 alebo zazvoňte na hlásnik, ktorý je nad poštovou schránkou.
3. V prípade potreby vystavenia krstného listu (ak ste pokrstený (á) v našej farnosti), či už ku krstnému rodičovstvu alebo sobášu, nahláste nám telefonicky vaše údaje, a my pošleme tieto dokumenty na príslušnú farnosť elektronicky.
4. Upozorňujeme, že pri pohrebných obradoch je v tomto čase potrebné rešpektovať prítomnosť iba najbližších členov rodiny. Rovnako to platí aj pri vysluhovaní sviatosti krstu.
5. Vysluhovanie sviatosti zmierenia nie je možné hromadne. Kto by sa potreboval vyspovedať, prosíme volať na farské tel. číslo 4464 370 a dohodnúť sa s kňazom na dni a čase sv. spovede.
6. Bočný vchod do kostola (od kruhového objazdu) je otvorený každý deň od 8.30 hod. do 20.00 hod. večer k súkromnej adorácii, na ktorú vás pozývame. Aj tu dodržujme, prosím, od seba istý hygienický odstup.
7. My, vaši kňazi, vás chceme uistiť o našich modlitbách za vás, ešte viac v týchto časoch skúšky. Spájajme sa denne duchovne v modlitbe, zvlášť večer o 20.00 hod. Neklesajme na duchu, ale s pokorou a nádejou sa obracajme cez Máriu k Ježišovi a prosme o posilnenie dôvery v to, že Boh sa o nás všetkých postará. Vyzývame vás tiež k zodpovednosti voči iným ľuďom vo všetkom, čo každý deň robíme a kde sa nachádzajme.
8. Jeden druhého viac povzbudzujme a posilňujme. Nech nám nie je nikto ľahostajný, ale každému prejavme solidaritu a lásku.

Vaši duchovní otcovia: Štefan, Patrik a Michal

Čítať viac

Homília na 3. Pôstnu nedeľu

Milí bratia s sestry. V týchto dňoch prežívame ťažkú skúšku. V nej si dávame zaiste rôzne otázky. Pýtame sa, či to prežijeme, či zostane v zdraví naša rodina, blízki, deti, či máme dostatok liekov, rúšok, zdravotníkov atď. Kdesi medzi tým a tiež zabezpečovaním dostatočných materiálnych zásob na ďalšie dni, sa však už objavujú aj iné otázky. Tie sú hlboko spojené s našou vierou. Pýtame sa, či sa o nás stará Boh, či na nás myslí, keď nás ohrozuje taká strašná epidémia.
Odpoveď dostávame veľmi aktuálne v Božom slove dnešnej nedele. Izraeliti, kráčajúci púšťou z otroctva na slobodu a prežívajúci jednu skúšku života za druhou, si dávajú podobné otázky: „Je Pán medzi nami, alebo nie?“ Viedla ich k tomu krajná núdza, pretože im na púšti chýbala voda. Teda to, bez čoho sa nedá prežiť. V tejto zložitej chvíli akosi celkom zabudli, ako sa o nich Boh nestále staral už v Egypte, ale aj potom, keď ich zázračne vyslobodil z tohto jarma. Šomrali na Mojžiša a ich postoje boli naplnené reptaním a výčitkami. No aj v tejto chvíli sa ukazuje Božia prozreteľnosť a Boh na tieto obavy odpovedá starostlivosťou o svoj ľud. Zázračným spôsobom im dáva vodu zo skaly.
Na tento úryvok Knihy Exodus nadväzuje dnešné Jánovo evanjelium, v ktorom sa k nám Ježiš prihovára prostredníctvom vzácneho, ale pritom nám tak všedného daru – prostredníctvom vody. Koľko silných posolstiev pritom spojil v evanjeliu Ježiš práve s vodou. Ježiš povedal: „Kto je smädný, nech príde ku mne a nech pije.“(Jn 7,37) Vieme, že na kríži sa nám práve voda ukázala ako jeho dedičstvo, keď Ježiš nechal zo svojho prebodnutého boku vytrysknúť krv a vodu. A Ježiš túžil po tom, aby sa jeho záchrana ľudstva uskutočnila práve skrze vodu a jej duchovné účinky. Preto hovorí učeníkom: „Choďte…a krstite všetky národy…“
Neprekvapuje nás preto, že aj pre prvých kresťanov bola voda veľmi silnou symbolikou. Sami sa zobrazovali najmä v časoch prenasledovania ako „ichtys“, teda ryby (rybky). Kresťania vnímali, že podobne ako ryby môžu prežiť len vo vode, tak aj oni môžu naozaj prežiť len vtedy, keď zostanú žiť vo vode, čiže v krste a jeho účinkoch, v milosti a vernosti Ježišovi. Boli presvedčení, že bez tejto vody sviatostnej milosti ich čaká len životná prázdnota a nakoniec aj smrť.
Určite podobnú duchovnú prázdnotu prežívala aj Samaritánka z evanjelia, hoci si to ani neuvedomovala. Každý deň chodila k Jakubovej studni, aby si nabrala dostatok vody pre seba a svojich blízkych. Žila v presvedčení, že voda zo studne je pre ňu najdôležitejším zdrojom k prežitiu. Až do chvíle, keď ju pri tej studni neoslovil Ježiš. V tej chvíli začína Kristus meniť jej srdce a životný pohľad na to, čo je skutočne dôležité a čo jej môže priniesť naplnenie a trvalé šťastie. Ježiš upriamuje srdce tejto ženy od vody zo studne k celkom inej vode, keď jej pripomína: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu ja dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Sila týchto Ježišových slov je tak veľká, že Samaritánka – dovtedy ľahkovážna a celkom zaujatá iba hľadaním manžela, keďže už ich mala päť, ale ani s jedným nebola spokojná – sa zrazu cíti oslobodená. Ježiš jej otvára skutočnú cestu šťastia, ktorou je len on sám. A Samaritánka od radosti, že našla Krista, zabúda na svoju minulosť, ale aj na to vedro, ktoré si priniesla, a uteká sa s touto radosťou podeliť s ostatnými. V srdci mala v tej chvíli to najdôležitejšie. Ježiš jej povedal: to, čo hľadáš, som ja, ktorý s tebou hovorím.
Bratia s sestry. Situácia, ktorú práve žijeme, nás všetkých vedie k zamysleniu, čo vlastne v živote hľadáme, pre aké hodnoty žijeme, kto alebo čo je v našom živote najdôležitejšie. Tieto dni nám ukazujú, aké sú naše charaktery. Nachádzame ľudí obetujúcich sa pre dobro iných, pomáhajúcich, ale nachádzame aj postoje egoizmu a nezodpovednosti v mnohých podobách. Ježiš nás však aj v tejto chvíli pozýva, aby sme hľadali v prvom rade jeho vôľu; aby sme „pili zo živej vody“. Je totiž viditeľné, že tak, ako to čítame u proroka Jeremiáša (2,13), sme my ľudia opustili prameň živej vody, ktorým je Boh a „vykopali sme si cisterny“, ktoré sú navyše prasknuté. Opustili sme Boha a šťastie hľadáme často v materiálnych veciach. Pritom stále platia slová sv. Augustína: „Stvoril si nás, Bože, pre seba, a nespokojné je ľudské srdce, kým nespočinie v Tebe.“ Páter Cantalamessa hovorí, že „existujú dva spôsoby, ako sa pokúsiť zahnať smäd po šťastí. Prvou cestou je piť vodu stvorenia, alebo hľadať beznádejne radosť vo veciach. Ježiš nám naopak ponúka svoju vodu, ktorá tíši každú potrebu srdca; ponúka nám svoju pravdu, lásku a svoje priateľstvo. Nie lásku pochybnú, ale vernú; také šťastie, ktoré nie je ohraničené obmedzených priestorom mladosti, ale prerastá až k večnému životu.“ Ježiš nám dáva svojho Ducha, ktorý jediný nám ponúka pravý život.
Bratia a sestry. Nech sú tieto dni chvíľami našej intenzívnej modlitby, chvíľami sebapoznávania, ale hlavne časom hľadania Božej vôle pre náš život. Ďakujme pritom, že nás Boh prijal za svoje deti a že nám v sebe umožňuje nachádzať pravú radosť života. Amen.

Štefan Albičuk, dekan

Čítať viac