Homília na 5. pôstnu nedeľu

Keď sa povie „hrob“, toto slovo v nás evokuje koniec. Ak sa telo vloží do hrobu, niet už cesty späť. Skončili plány, sny, túžby, predsavzatia. Skončil život… Hrob je znakom absolútneho obmedzenia, ba ukončenia, akejkoľvek ľudskej činnosti. Hrob, miesto tmavé, chladné, miesto, ktoré nás odlučuje od našich milovaných. Hrob je symbol absolútneho konca… Naozaj?

Dnešnú 5. pôstnu nedeľu nám zaznieva Božie slovo, ktoré hovorí: „Otvorím vaše hroby, vyvediem vás z vašich hrobov… … a spoznáte, že ja som Pán.“ Počúvame o nádeji, ktorá presahuje aj hranice hrobu. Počúvame o úžasnom Božom prisľúbení. Vieme, že Božie slovo je stále aktuálne. Tieto slová nezaznievajú len Izraelčanom. Zaznievajú nám všetkým.

Práve v tejto ťažkej dobe je tento Boží prísľub ako balzam na dušu. Karanténa urobila hroby z našich domovov. Deň čo deň smer medzi tými istými múrmi. Deň čo deň robíme našu každodennú rutinu tak často, až nás to unavuje. A práve v tejto dobe potrebujeme viac premeditovať prítomnosť Boha v našom živote.

Možno hovoríme, alebo si myslíme, spolu s Martou: „Pane, keby si tu bol, toto by sa nestalo!“ Je to pravda, že nás Boh opustil? Je to naozaj tak, že nás nechal uväznených v našich domoch ako v hroboch? Že dovolil urobiť z chrámov, miest modlitby, uzatvorené hroby? Všimnime si, čo Ježiš hovorí, keď sa dozvedá o Lazárovej smrti: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu.“ Aké aktuálne vyjadrenie, ktoré by sme inokedy možno prehliadli.

Sv. omše, sv. spovede, krížové cesty, pobožnosti, spoločné ružence, pôstne kázne… To všetko teraz zaľahlo, sťa by do hrobu. Tento čas je ale dôležitý na obnovu môjho osobného vzťahu s Ježišom. Nechce nám azda Boh touto pliagou povedať: Stoj! Zastav sa! Zamysli sa nad tým, či mi naozaj veríš!

Ježiš prichádza k Lazárovmu hrobu na štvrtý deň od jeho smrti. Ten štvrtý deň v židovskej tradícii znamenal úplnú istotu, že Lazár je mŕtvy. Tento deň znamenal koniec nádeje na jeho život. Veď predsa už páchol… A do tejto situácie vstupuje Ježiš a dáva beznádeji jasný odkaz: Hrob a smrť mi nie sú prekážkou!

My dnes nevieme povedať, dokedy táto situácia potrvá, dokedy budeme musieť byť zatvorení doma a obmedzení. Ale jedno s istotou môžeme povedať, že Boh je s nami a raz nás vyvedie z týchto dočasných hrobov. Jedno, čo chce, je naša dôvera. Chce, aby sme si upevnili náš osobný vzťah s Ním, aby sa aj na nás ukázala Jeho sláva.

Usmejme sa dnes na Pána, usmejme sa pri modlitbe. Úsmev je prejav našej nádeje a dôvery, ktorý si Boh veľmi váži.

Pápež František vyjadril nádhernú myšlienku pri požehnaní Urbi et orbi, 27. marca: „… vypočujme si ešte raz radostnú zvesť, ktorá je našou záchranou: vstal z mŕtvych a žije medzi nami.“ Áno, Boh je s nami a preto sa na neho usmejme, a uvidíme nie hrob, ktorý znamená koniec, ale čas, ktorý nás môže priblížiť ešte viac k Bohu. Usmejme sa na Boha a vyjadrime tým svoju nádej v to, že On nás dokáže vyviesť z našich hrobov.

p. kaplán Michal