Skončili sa ďalšie vianočné sviatky. Deti a mládež majú za sebou prázdniny, niektorí dospelí zasa pár dní dovolenky. Počas nich sme slávili najkrajšie sviatky roka. Stretávali sme sa v kostole, aby sme si pri slávení liturgie uvedomili, aký dar sme dostali v betlehemskom Dieťati. Mnohé rodiny sa stretli po dlhej dobe, aby vytvorili aspoň na krátky čas pekné spoločenstvo.

Už niekoľko dní však prežívame tú „každodennosť“, ktorá je charakteristickou črtou väčšiny nášho života. A možnože si dávame otázku, ako ju dobre žiť. Na sviatky sa akosi snažíme naladiť, pripraviť duchovne i organizačne. Čo však s tou každodennosťou, keď nič neslávime, keď naopak musíme riešiť veľa starostí a problémov, keď sa treba venovať práci, deťom, podnikaniu a keď je potrebné zvládnuť všade prítomný tlak na výkon, ktorý tak veľmi charakterizuje našu dobu?

Odpoveď nie je jednoduchá, ale nám veriacim ju ponúka evanjelium a Ježišov príklad, ako on prežíval každodenný život vo svojej verejnej činnosti. V prvom rade bol vo svojej službe neustále spojený s Otcom. V evanjeliách nachádzame Ježiša neraz modliť sa. V modlitbe strávil dlhé hodiny, často celú noc. Odtiaľ čerpal poznanie, aká je Božia vôľa pre jeho ohlasovanie. Jeho Otec ho cez chvíle modlitby posilňoval. Iste aj preto dokázal Ježiš správne prežívať každý okamih, priblížiť sa každému človeku v jeho osobitosti a potrebách, ohlasovať evanjelium celé dni, prijať aj protivenstvo od nepriateľov a dokázať im odpustiť. To všetko vďaka intenzívnemu vzťahu s Otcom skrze modlitbu.

Ježišov život a príklad môže byť aj pre nás inšpiráciou. Svoju každodennosť naplniť chvíľami modlitby. Otvárať sa poznaniu Božej vôle, aby sme v každej chvíli vedeli, čo povedať, ako reagovať a čím naplniť naše vzťahy. Takýmto spôsobom budeme aj my znamením a sprítomnením Ježiša v našom svete.