Autor Štefan Albičuk

Sprítomňovať Krista v každodennosti

Skončili sa ďalšie vianočné sviatky. Deti a mládež majú za sebou prázdniny, niektorí dospelí zasa pár dní dovolenky. Počas nich sme slávili najkrajšie sviatky roka. Stretávali sme sa v kostole, aby sme si pri slávení liturgie uvedomili, aký dar sme dostali v betlehemskom Dieťati. Mnohé rodiny sa stretli po dlhej dobe, aby vytvorili aspoň na krátky čas pekné spoločenstvo.

Už niekoľko dní však prežívame tú „každodennosť“, ktorá je charakteristickou črtou väčšiny nášho života. A možnože si dávame otázku, ako ju dobre žiť. Na sviatky sa akosi snažíme naladiť, pripraviť duchovne i organizačne. Čo však s tou každodennosťou, keď nič neslávime, keď naopak musíme riešiť veľa starostí a problémov, keď sa treba venovať práci, deťom, podnikaniu a keď je potrebné zvládnuť všade prítomný tlak na výkon, ktorý tak veľmi charakterizuje našu dobu?

Odpoveď nie je jednoduchá, ale nám veriacim ju ponúka evanjelium a Ježišov príklad, ako on prežíval každodenný život vo svojej verejnej činnosti. V prvom rade bol vo svojej službe neustále spojený s Otcom. V evanjeliách nachádzame Ježiša neraz modliť sa. V modlitbe strávil dlhé hodiny, často celú noc. Odtiaľ čerpal poznanie, aká je Božia vôľa pre jeho ohlasovanie. Jeho Otec ho cez chvíle modlitby posilňoval. Iste aj preto dokázal Ježiš správne prežívať každý okamih, priblížiť sa každému človeku v jeho osobitosti a potrebách, ohlasovať evanjelium celé dni, prijať aj protivenstvo od nepriateľov a dokázať im odpustiť. To všetko vďaka intenzívnemu vzťahu s Otcom skrze modlitbu.

Ježišov život a príklad môže byť aj pre nás inšpiráciou. Svoju každodennosť naplniť chvíľami modlitby. Otvárať sa poznaniu Božej vôle, aby sme v každej chvíli vedeli, čo povedať, ako reagovať a čím naplniť naše vzťahy. Takýmto spôsobom budeme aj my znamením a sprítomnením Ježiša v našom svete.

Čítať viac

Žime v Duchu Svätom

Milí priatelia. Záver veľkonočnej doby patrí slávnosti Turíc. Ježiš zosiela Ducha Svätého od Otca, aby – ako hovorí evanjelista Ján – vydal o ňom svedectvo, ale zároveň aby aj nás poučil o všetkom, čo Ježiš učil a konal. Zoslanie Ducha Svätého na učeníkov je zároveň chvíľou, keď vznikla Cirkev. Učeníci, spolu s Máriou, očakávali v modlitbe príchod Ducha Svätého. Písmo nás učí, ako sa zmenil život učeníkov príchodom Ducha Svätého – učeníci dostali silu svedčiť o Kristovi pred ľuďmi. Boží Duch spôsobil, že z ich života zmizol strach. Nebojácne hlásali evanjelium, ba dokonca boli ochotní pre vieru v Krista vydržať aj prenasledovanie, mučenie, väznenie a neraz aj výsmech a potupu od ľudí. To všetko pritom prijímali s radosťou. Kto to celé spôsobil? Bol to Duch Svätý. Svojim pôsobením kvalitatívne zmenil život Ježišových učeníkov. Jediným zmyslom života a jedinou skutočnou radosťou sa im stal iba Ježiš a to, čo vedie k plnému životu s Bohom. Turíce slávime každý rok aj my. Je to pre nás veľký sviatok. Avšak potrebné je pochopiť, že Duch Svätý je daný aj nám. Prijali sme ho pri krste, ale osobitným spôsobom ho dostávame aj pri birmovke. To sú sviatostné znaky. Lenže Boží Duch nemá vo svojom pôsobení hranice a nemožno ho spútať. V našom živote môže konať tak, ako chce. Je však dôležité, aby sme ho do nášho života pustili; aby sme mu nebránili konať v nás a cez nás. Dnešný svet totiž potrebuje, aby sa našli ľudia, ktorí budú svedkami viery a nádeje. Mnohí ľudia hľadajú zmysel života. Je pritom dôležité, aby sme im boli my kresťania svetlom na tejto ceste; aby sme ukázali, že život s Ježišom môže byť naplnený a radostný. Vyprosujme si preto v týchto dňoch dary Božieho Ducha a každý deň sa dovolávajme jeho blízkosti a prítomnosti. To bude znak, že nám na našom vzťahu s Ježišom záleží.

Dekan  Štefan

Čítať viac